esther doña wikipedia?
Heʼiháicha la Biblia evréape, Ester (/estər/, hebreo: אֶסְתֵּר), haʼe vaʼekue peteĩ rréina hudía ha pe rréi persa Jerjes I rembireko. Ha’e oisãmbyhy ary 485 ha 465 Kirito mboyve, irundyha mburuvicha guasu Aqueménida ñemoñare Pérsiape, jepémo Josefo ohai Ester ména ha’eha Jerjes ra’y, hapykuéri oike Artajerjes I. Pe téra oñeme’ẽva’ekue chupe heñóirõ guare ha’e Hadassah (hebréo: הֲדַסָּה), ha hembiasakue oñemombe’u pe aranduka héravape, “Ester kuatiañe’ẽ”.
Hembiasakue ha’e pe base ojefestehávo Fur Purim tradición judía-pe.
hee esther doña wikipedia?
derivación rehegua
Ojeʼe pe téra Ester ouha peteĩ palávra mbytegua oñemopuʼã jeývagui astra, heʼiséva mirto. Péva ojoajúta héra hebreo-pe ojehaiháicha Biblia-pe “Hadasa” he’iséva avei “mirto”.
La Biblia traduksión arameo (pe Targum) ombojoaju pe téra pe palávra persa heʼiséva “mbyja” (persape: mbyja), pórke Ester oñembohéra upéicha iporãitereígui pe mbyja pyhareveguaicha. Talmud-pe oñembojoja Ester “mbyja pyharevegua” rehe, ha péva ojehecha Salmo 22 tema ramo, iñepyrũrã ha’égui “mbyja pyharevegua purahéi”.
Peteĩ visión alternativa haʼe hína Ester ouha Istárgui. Daniel kuatiañe’ẽme opresenta umi mombe’upy umi hudío oĩva exilio-pe, héra ojoajúva umi tupã Babilonia-gua ndive, ha pe téra “Mardoqueo” oñentende Marduk rembiguái ramo (peteĩ tupã Babilonia-gua). Péicha Ester ikatu oreko interpretación hebrea iñambuéva “mbyja pyhareve/mbyja ka’aru” hapo ñe’ê sy semíta-pe.